Občan

Štatisticky sa na Slovensku rozvedie niečo viac ako 8000 manželstiev, pričom napriek na prvý pohľad vysokému číslu patríme medzi krajiny nižším priemerom rozvodovosti. 

Štandardný zákonný predpoklad pre rozvod manželstva je, že vzťahy medzi manželmi sú vážne a trvalo narušené a rozvrátené, manželstvo prestalo plniť  svoj účel, pričom nie je predpoklad, že by došlo k obnoveniu týchto vzťahov.

Dôvody a príčiny rozvratu manželstva skúma súd individuálne, pričom pri rozvode nie je potrebný súhlas druhého manžela. To znamená, že súd sa jednak oboznámi s návrhom na rozvod, vypočuje oboch manželov, zistí, čo je príčina rozvratu ich manželstva, prípadne zisťuje, či nie je možnosť tieto vzťahy napraviť (napr. manželská poradňa), pričom pokiaľ súd dospeje k záverom, že manželstvo je trvalo rozvrátené, tak pristúpi k rozvodu.

Súd skúma postoj oboch manželov k návrhu na rozvod, pričom mnohokrát nastane situácia, že s rozvodom ako aj príčinami súhlasia obaja manželia. Uvedené však nezbavuje súd povinnosti skúmať tieto dôvody rozvodu a posúdiť, či ich nie je možné zvrátiť.

Platí, že v prípade, ak obaja manželia s rozvodom súhlasia, rozvod je jednoduchší a menej náročný na dokazovanie ako aj psychiku manželov.

V prípade, ak sú v manželstve maloleté deti, súd vždy povinne prihliada na záujem maloletého dieťaťa., keďže súd obligatórne rozhoduje aj o úprave práv a povinnosti k maloletému dieťaťu.

Samotné príčiny rozvodu sú rozdielne, vždy je potrebné, aby ten ktorý z manželov detailne opísal advokátovi svoj pohľad na vec, funkčnosť manželstva a dôvody prečo sa chce rozviesť. Pritom sa je potrebné pripraviť aj na otázky zasahujúce do intímnej sféry, spoločného hospodárenia a nakladania s majetkom, prípadné neduhy (alkohol, gambling…) jedného z manželov, ako aj násilie (psychické, či fyzické), ktorého sa môže dopúšťať tak muž ako aj žena.

Cena za spísanie návrhu na rozvod a zastupovanie v rozvodovom konaní sa stanovuje individuálne a závisí od toho, či manželia komunikujú, čo je dôvodom rozvodu a či je súčasťou aj úprava práv a povinnosti k maloletým deťom.

Spísanie návrhu na rozvod tak začína sume cca 300 EUR + DPH. Zastupovanie v rozvodovom konaní  v hodinovej sadzbe 90 EUR + DPH  (napr. pojednávanie, písomné podanie na súd, rokovanie s klientom).

• V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

• Súd pri rozhodnutí vždy skúma primárne záujem maloletého dieťaťa a následne spôsobilosť rodičov a ich záujem vychovávať dieťa. 
  V princípe by mal súd vždy primárne skúmať možnosti spoločnej starostlivosti, a to v prípade, ak a takýto spôsob prejavia záujem obaja rodičia. V prípade spoločnej starostlivosti súd neupravuje styk detí s rodičmi, tento ponecháva na dohodu rodičov (predpokladá sa schopnosť rodičov bez problémov komunikovať), pričom súčasne neurčuje výživné (rodičia by sa mali podieľať spoločne), pokiaľ sa na výživnom rodičia osobitne nedohodnú.

V prípade, ak sú obaja rodičia spôsobilí vychovávať dieťa, a aspoň jeden z nich prejaví záujem o striedavú osobnú starostlivosť, súd je povinný skúmať, či je to v záujme dieťaťa. Súd v prípade striedavej starostlivosti upravuje v rozhodnutí dĺžku striedavej starostlivosti toho ktorého rodiča, pričom súčasne môže rozhodnúť o výške výživného, resp. rozhodnúť, že výživné neurčuje. Rozhodnutie  o výživnom závisí jednak od dĺžky striedavej starostlivosti toho ktorého rodiča, príjmových pomerov rodičov a najmä potrieb dieťaťa.

Do osobnej starostlivosti jedného z rodičov zverí súd maloleté dieťa v prípade, ak do úvahy neprichádza ani jeden z vyššie uvedených spôsobov, pričom súd zohľadňuje primárne záujme dieťaťa a spôsobilosť rodičov. Pri tomto type rozhodnutia súd vždy upraví výživné, ktoré platí ten rodič, do ktorého starostlivosti dieťa nebolo zverené. Rovnako súd upraví styk druhého rodiča s maloletým dieťaťom tak, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Rodičia môžu od úpravy styku upustiť.

Plnenie vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa je zákonnou povinnosťou rodičov a to až do doby, do kedy sa dieťa nie je schopné samo živiť. 

• Platí, že obaja rodičia prispievajú na výživu ich maloletých detí v rozsahu svojich schopností, možností a majetkových pomerov, minimálne však vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené dieťa.  Taktiež platí, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.
• 
  

• Ako sme už spomenuli v časti týkajúcej sa úpravy rodičovských práv a povinností, pokiaľ maloleté dieťa pochádza z manželstva, súd pri rozvode manželstva vždy rozhoduje aj o úprave rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, okrem iného aj o povinnosti jedného z rodičov hradiť výživné a aj to v akej výške.

•  

Obdobne pokiaľ rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú rozsah vyživovacej povinnosti upravuje súd, prípadne schvaľuje dohodu rodičov na výške výživného. 
Zároveň platí, že všetky dohody o výživnom a súdne rozhodnutia možno zmeniť ak sa zmenia pomery, najmä na strane maloletého dieťaťa, ktorého záujem je prvoradý, a náklady na výživu ktorého sa v priebehu jeho dospievania menia (náklady na krúžky, záľuby, vzdelanie a pod. …).
Samotné výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách určených dohodou alebo súdnym rozhodnutím, a to vždy na mesiac dopredu. Výživné na maloleté dieťa nie je možné započítavať na vzájomnú pohľadávku medzi rodičmi.

Právo na výživné zároveň nepodlieha premlčaniu, avšak možno ho priznať spätne len odo dňa začatia konania. Ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania.

Ďalším typom vyživovacej povinnosti je vyživovacia povinnosť medzi manželmi.
Pri tomto type zákon rozlišuje medzi vyživovacou povinnosťou medzi manželmi počas trvania manželstva a príspevkom na výživu rozvedeného manžela, teda po rozvode manželstva.

1) Vyživovacia povinnosť počas manželstva

Platí, že manželia majú počas manželstva vzájomnú vyživovaciu povinnosť. V prípade, že si jeden z manželov takúto povinnosť neplní, rozhodne o jej rozsahu súd tak, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká, pričom pri rozhodovaní prihliada na to, ako sa ktorý z manželov stará o spoločnú domácnosť. Na rozdiel od výživného na maloleté dieťa v prípade manželov súd rozhoduje výlučne na návrh jedného z nich.

2) Príspevok na výživu rozvedeného manžela

Právna úprava príspevku na výživu rozvedeného manžela sa aplikuje v prípade, ak po rozvode manželstva jeden z manželov nie je schopný  sa sám živiť (z rôznych dôvodov napr. zdravotných). Manžel, ktorý nie je schopný sa sám živiť môže žiadať druhého manžela aby mu primerane prispieval na výživu podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov.

Ak sa manželia na výške príspevku nevedia dohodnúť, rozhodne na návrh jedného z nich súd, pričom pri rozhodovaní prihliada aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu a rozpadu manželstva. 

Príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Túto dobu možno výnimočne predĺžiť ak jestvujú objektívne dôvody, najmä ak:

a) manželovi, ktorý nie je schopný sa sám živiť bolo po rozvode manželstva zverené do opatery dieťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom,
b) manžel, ktorý nie je schopný sa sám živiť trpí zdravotnými problémami, ktoré si vyžadujú neustálu opateru druhej osoby.

K zániku práva na príspevok na výživu dochádza v momente, kedy rozvedený manžel odkázaný na príspevok na výživu uzavrie nové manželstvo, alebo v prípade, kedy rozvedený manžel povinný prispievať na výživu zomrie.

V drvivej väčšine prípadov platí, že o rodičoch dieťaťa nie sú žiadne pochybnosti. V praxi sa však vyskytujú prípady, kedy je otázka otcovstva maloletého dieťaťa nezodpovedaná prípadne je otcovstvo spochybnené.

Zákon o rodine aj napriek nie úplne dokonalej textácii v § 84 ustanovuje, že otcovstvo sa určuje na základe domnienok, konkrétne :

1) otcovstvo manžela,

2) súhlasné vyhlásenie rodičov,

3) preukázaná súlož muža s matkou dieťaťa v rozhodujúcom období a to bez existencie vylučujúcich okolností, a zároveň rozhodnutie súdu.

Ad 1) Otcovstvo manžela matky dieťaťa

Pokiaľ sa dieťa narodí v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní od jeho zániku (za súčasného splnenia podmienky, že žena v tomto období neuzavrie ďalšie manželstvo), za otca dieťaťa sa považuje manžel matky.

V praxi ide o najčastejšie vyskytovanú sa domnienku otcovstva, ktorá primárne vychádza z predpokladu, že pokiaľ sa dieťa narodí v manželstve, jeho otcom je manžel matky. 

Pre automatické splnenie tejto domnienky otcovstva musia nastať dve právne skutočnosti – narodenie dieťaťa a trvanie manželstva. Pri splnení týchto dvoch skutočností sú ďalšie skutočnosti pre určenie otcovstva irelevantné (napr. neplodnosť otca, dlhodobé odlúčenie manželov a pod.), a tieto by sa riešili len v prípade inštitútu zapretia otcovstva.

Zároveň ako sme uviedli vyššie platí, že táto domnienka sa uplatní aj v prípade, že dôjde k narodeniu dieťaťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia 300 dní od jeho zániku (právoplatnosť rozsudku o rozvode, úmrtie manžela, vyhlásenie za mŕtveho či dňom právoplatnosti rozhodnutia o vyhlásení manželstva za neplatné). V prípade ak sa matka dieťaťa pred uplynutím 300 dní odo dňa zániku manželstva znova vydá, otcovstvo v zmysle tejto domnienky bude svedčiť druhému manželovi.

Manžel matky dieťaťa môže do troch rokov odo dňa, kedy sa dozvedel o skutočnostiach, ktoré dôvodne spochybňujú, že je otcom dieťaťa zaprieť na súde, že je otcom dieťaťa.  Ak sa však dieťa narodí v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo (prípadne bolo vyhlásené za neplatné), možno otcovstvo dieťaťa zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa (z rôznych objektívnych či subjektívnych dôvodov).

Zaprieť otcovstvo má manžel právo voči dieťaťu a matke, a ak jeden z nich už nežije, voči tomu druhému – žijúcemu. 

Obdobné právo zaprieť otcovstvo dieťaťa na súde má aj matka dieťaťa, pričom zákonné ustanovenia sa použijú primerane.

Ad 2) Súhlasné vyhlásenie rodičov dieťaťa

Ak nie je otcovstvo dieťaťa určené podľa domnienky uvedenej v bode 1), za otca dieťaťa sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov dieťaťa. 

Súhlasné vyhlásenie rodičov dieťaťa musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom. V prípade maloletého rodiča musí byť vyhlásenie vykonané výlučne pred súdom. 

Uvedené súhlasné vyhlásenie je možné urobiť aj pred narodením dieťaťa, dieťa však už v tom čase musí byť počaté.

Otec dieťaťa ale aj jeho matka môžu v lehote 3 rokov odo dňa určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov pred súdom zaprieť otcovstvo, ale len v prípade, že je vylúčené, že by vyhlásením určený otec mohol byť otcom dieťaťa.

Ad 3) 

Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého až po narodenie dieťaťa neprešlo viac ako 300 dní a menej ako 180 dní, a zároveň jeho otcovstvo nevylučujú žiadne vážne okolnosti. táto domnienka otcovstva sa musí uplatniť v súdnom konaní podľa štvrtého dielu Civilného mimosporového poriadku.

Návrh na určenie otcovstva na súd môže podať muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa, ale aj dieťa či jeho matka.

Cena za spísanie návrhu na určenie otcovstva súdom je individuálna, pričom začína na sume 200 Eur + DPH. Následné zastupovanie v konaní (pojednávanie, vyjadrenia…) je spoplatnené hodinovou sadzbou 90 Eur + DPH.

V zmysle § 136 Občianskeho zákonníka rozlišujeme dva základné typy spoluvlastníctva vecí – podielové spoluvlastníctvo a bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Platí, že do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrí všetko čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov počas trvania manželstva. 

Do bezpodielového spoluvlastníctva manželov nepatria veci, ktoré jeden z manželov získal dedičstvom, ktoré dostal darom a tiež veci, ktoré na základe svojej povahy slúžia výlučne osobnej potrebe jedného z manželov či výkonu povolania jedného z manželov. Rovnako tak do bezpodielového spoluvlastníctva nepatria ani veci vydané jednému z manželov na základe predpisov o reštitúcii majetku, ak mal tento manžel vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Tiež platí, že manželia môžu dohodou rozšíriť alebo zúžiť zákonom určený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov je viazaný na okamih zániku manželstva (okrem špecifických výnimočných prípadov, kedy môže súd zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov aj počas manželstva).

Po zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov je nevyhnutné toto vyporiadať, a to vrátane záväzkov vzniknutých počas manželstva.

Základné zásady vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov:

Vždy sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké.

Každý z bývalých manželov môže pri vyporiadaní žiadať aby sa mu uhradilo všetko čo vynaložil na spoločný majetok v BSM, a na druhej strane je povinný nahradiť všetko čo sa zo spoločného majetku patriaceho do BSM uhradilo na jeho vlastný majetok.

Ďalej sa prioritne prihliada na záujmy a potreby maloletých detí, tiež na to, ako sa ktorý z manželov staral o rodinu a  domácnosť, ako sa zaslúžil o nadobudnutie majetku a udržiavanie spoločných vecí. 

Spôsoby vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov:

a) Vyporiadanie BSM dohodou

V zásade najvhodnejší spôsob vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorého hlavnou výhodou je možnosť upraviť si spôsob vyporiadania vzájomne akceptovateľným spôsobom.

Ak dôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.

Pokiaľ do bezpodielového spoluvlastníctva manželov patrili aj nehnuteľnosti, vykoná kataster zápis zmeny vlastníctva k nehnuteľnostiam práve na podklade dohody o vyporiadaní BSM. 

b) Vyporiadanie BSM súdom

Pokiaľ sa vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nevykoná dohodu, vykoná ho na návrh jedného z bývalých manželov súd v súlade so zásadami vyporiadania uvedenými vyššie. 

c) Vyporiadanie BSM pokiaľ nedôjde k dohode ani k podaniu návrhu na vyporiadanie súdom v lehote troch rokov od jeho zániku

Pokiaľ v lehote troch rokov od zániku manželstva nedôjde k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou a ani nebol v tejto lehote podaný návrh na vyporiadanie na súd platí, že 

– pokiaľ ide o hnuteľné veci, manželia sa vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva užíva ako výlučný vlastník pre svoju potrebu, resp. pre potreby svojej rodiny a domácnosti,

– o ostatných hnuteľných a najmä nehnuteľných veciach platí, že tieto sú v podielovom spoluvlastníctve bývalých manželov pričom ich spoluvlastnícke podiely sú rovnaké (to platí aj o majetku, ktorý sa objaví po vyporiadaní majetku a nebol zahrnutý do vyporiadania).

Cena za spísanie dohody o vyporiadaní BSM je veľmi individuálna, pričom závisí od rozsahu masy BSM, pričom začína na sume 300 Eur + DPH.

Cena za spísanie návrhu na vyporiadanie BSM súdom je rovnako individuálna, začínajúca na sume 300 Eur, a následnej hodinovej sadzbe za zastupovanie v sume 90 Eur + DPH (zastupovanie na pojednávaní, vyjadrenie …). 

V zmysle ustanovení občianskeho zákonníka platí, že spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a povinnosti vzniká v plnom rozsahu až dosiahnutím plnoletosti, teda nadobudnutím 18. roku života, prípadne skôr pri uzavretí manželstva.

Pokiaľ teda maloletá osoba pred dosiahnutím plnoletosti nemôže nadobúdať práva a povinností na základe vlastných úkonov, musí byť pri týchto zastúpená zákonným zástupcom, najčastejšie rodičom. Rodičia (prípadne opatrovník) sú povinní spravovať majetok neplnoletých osôb, pričom platí, že pokiaľ nejde o bežnú vec, je na nakladanie s majetkom neplnoletej osoby potrebný súhlas súdu.

V praxi sa stretávame s rôznymi situáciami napr. starí rodičia sa rozhodnú darovať nehnuteľnosť svojím vnúčatám. Zo samotnej povahy takéhoto právneho úkonu je zrejmé, že nepôjde o bežnú vec t. j. na to aby darovacia zmluva nadobudla právne účinky, bude potrebný súhlas súdu.

V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že vzhľadom na skutočnosť, že pri právnych úkonoch bude maloletý zastúpený svojimi rodičmi, je ešte pred ich zrealizovaním potrebné dôsledne skúmať a zvážiť či nie je daný konflikt záujmov medzi záujmami maloletého a jeho zákonných zástupcov (napr. ak by chceli nehnuteľnosť dieťaťu darovať priamo rodičia t. j. jeho zákonní zástupcovia).  V takom prípade je potrebné podať návrh na súd aby ustanovil maloletému opatrovníka (najčastejšie iná blízka osoba), ktorý za neho vykoná prejav vôle – podpíše zmluvu.

Aj v prípade, že dieťa budú pri prejave vôle zastupovať zákonní zástupcovia, ale rovnako aj v prípade zastupovania opatrovníkom, stále platí, že predmetný právny úkon musí pre nadobudnutie právnych účinkov schváliť súd. 

Miestne príslušným súdom na konanie o schválenie právneho úkonu maloletého je súd, v obvode ktorého má maloletý v čase podania návrhu na začatie konania trvalé bydlisko.

Maloletý je v súdnom konaní priamo zo zákona v zastúpený kolíznym opatrovníkom (pozor nezamieňať s opatrovníkom v prípade konfliktu záujmov v zmysle predchádzajúceho odseku), pričom kolíznym opatrovníkom je zo zákona príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Určujúcim kritériom pri rozhodovaní súdu o tom či právny úkon maloletého schváliť je vždy záujem maloletého, pričom súd do úvahy o. i. berie aj vyjadrenie kolízneho opatrovníka. 

Právoplatnosťou súdneho rozhodnutia nadobúda právny úkon maloletého účinky.

Naša kancelária zabezpečuje kompletný právny servis pri procese prevodu nehnuteľností na maloletého, od spísania zmluvy, podanie návrhu na schválenie právneho úkonu maloletého súdom, až po zápis do katastra nehnuteľností.

Cena za naše služby je vždy stanovená individuálne, pričom začína na sume  

– od 250 Eur za spísanie právneho úkonu vrátane podania návrhu na vklad do katastra nehnuteľností,

– od 150 Eur za spísanie návrhu na ustanovenie opatrovníka/schválenie právneho úkonu maloletého súdom.